V hororových filmoch je málo zábavy: hrdinovia zomierajú, zbláznia sa alebo do nich prenikajú zlí duchovia. No napriek tomu film nepozeráme znechutený, ale pokračujeme v jeho sledovaní, aj keď v najstrašnejších chvíľach zatvárame oči. Čo je to s nami?
Prvýkrát sme sa so strachom zoznámili v najranejšom detstve. Sprevádzal nás každým krokom do neznáma. Keď to prekonáme, necítime sa bezdôvodne ako hrdinovia. Skúsenosť so strachom sa pre nás spája nielen s potenciálnou hrozbou, ale aj s odmenou za jej porazenie.
CHÉMIA POMÔCŤ
V skutočnosti je strach navrhnutý tak, aby oznamoval blížiace sa nebezpečenstvo a pripravil vás na to, aby ste mu čelili. V tejto dobe telo produkuje adrenalín a norepinefrín – hormóny strachu a zúrivosti.
Adrenalín zvyšuje pozornosť tela, zvyšuje sa srdcový rytmus, ktorý dodáva krvi kyslík, pečeň zvyšuje produkciu glukózy a tuky sa spaľujú, aby poskytovali energiu. Noradrenalín je zodpovedný za psychologickú prípravu: vyvoláva zúrivosť, vzrušenie a potešenie z rizika. Oba hormóny môžu spôsobiť chvenie, práve kvôli nim sa nám kolená zradne trasú.
Strach a s ním spojené chemické procesy nás pripravujú na to, aby sme čelili fyzickým hrozbám
Vo výsledku dostávame krátkodobý náboj sily, ktorý nám umožňuje ísť nad naše vlastné hranice, robiť to, čo sme si mysleli, že je pre nás nemožné. Ale v tomto stave nemôžete zostať dlho. „Neustále uvoľňovanie adrenalínu zvyšuje pravdepodobnosť vzniku chorôb“ vysvetľuje psychologička.
Strach a súvisiace chemické procesy nás pripravujú na to, aby sme čelili fyzickým hrozbám. Stávame sa rýchlejšími, silnejšími a začíname sa viac spoliehať na inštinkty, ale vedomie sa naopak otupuje. Preto nás zodpovedné osoby, ako aj psychológovia v každej kríze vyzývajú, aby sme neprepadali panike.
VYTRVALOSTNÉ CVIČENIE
Prečo potrebujeme horor na obrazovke? Nie je od koho utiecť a nemáme koho poraziť, pretože sme spoľahlivo oddelení od zdroja strachu. Prečo sa teda tak radi bojíme spolu s nešťastnými hrdinami?
Možno sa pripravujeme na hrozby pre skutočný svet, navrhli vedci z Aarhuskej univerzity (Dánsko). Prieskum medzi 1 070 divákmi ukázal, že keď sledujeme horory, skúšame situácie, ktoré sa dejú na plátne. To nám umožňuje pochopiť naše vlastné limity a pripraviť stratégie a techniky, ktoré nám pomôžu vyrovnať sa s nebezpečnými situáciami.
Vedci tiež poznamenávajú, že muži dávajú prednosť strašidelnejšiemu obsahu ako ženy a častejšie sledujú sami horory, zatiaľ čo ženy sa radšej boja v spoločnosti.
Navyše vcítením sa do postáv na obrazovke dokazujeme sami sebe, že dokážeme zvládnuť aj skutočné obavy. Je však dôležité mať na pamäti, že ide iba o cvičenie. „Namiesto toho, aby sme sa zaoberali výzvami skutočného života, rozhodli sme sa zostať v bezpečí strachu zo zábavy.“
KRIČAŤ ALEBO MLČAŤ?
Od detstva poznáme najlepší spôsob, ako sa vyrovnať so strachom – schovať sa pod prikrývku. To najlepšie ale neznamená jediné.
Haunted House je obľúbenou atrakciou v zábavných parkoch. Ale nie každý si tam chodí užívať strach. Niektorí prichádzajú robiť spoločnosť a snažia sa prežiť toto dobrodružstvo s minimálnymi stratami. Mediálny špecialista Matthias Klasen a psychológ Mark Andersen vykonali prieskum u 280 návštevníkov miestneho Haunted House, aby zistili, ako sa vysporiadali so svojimi skúsenosťami.
Tí, ktorí sa chceli viac zľaknúť, sa snažili precítiť atmosféru, presvedčiť sa o realite toho, čo sa deje, zvyknúť si na rolu a tiež čo najviac a nahlas kričať. A tí, ktorí sa snažili vyhnúť strachu, pokúsili sa v situácii nájsť niečo vtipné, odvrátili zrak a zostali bližšie pri svojich priateľoch.