Okolo Zeme krúžia dve družice, ktoré každých pár dní nasnímajú aj slovenské priehrady a lesné jazierka. Dáta sú zadarmo, ale čítať ich treba vedieť. Pozrite sa, čo sa z nich dá zistiť o vode, pri ktorej si plánujete víkend.
Satelity si väčšina z nás spája s navigáciou alebo televíziou. Existujú však aj také, ktoré robia jedinú vec: fotografujú Zem. Nejde o fotky na pamiatku, ale o merania farby, z ktorých sa dá vyčítať, kde je voda, aká je zelená a či sa jej hladina mení.
Takéto snímky využíva aj portál Rybarstvo.sk. Pri nádržiach z nich skladá obraz hladiny a farbu vody, ktorú uvidíte v 3D modeli dna. Ako to funguje a čo sa z toho dá zistiť, vám ukážem na šiestich príkladoch.
Dve družice nad hlavou
Volajú sa Sentinel-2 a patria do európskeho programu Copernicus. Prvá vzlietla v júni 2015, druhá v marci 2017. Obiehajú po tej istej dráhe, posunuté o polovicu kruhu, takže ten istý bod na Zemi nasnímajú raz za päť dní, v našich zemepisných šírkach aj raz za dva až tri dni. Snímky sú verejné a zadarmo.
Každý záber pokrýva pás široký 290 kilometrov a v najjemnejšom rozlíšení rozoznáva plochy veľké desať na desať metrov. Aby ste si to vedeli predstaviť: Liptovská Mara má vyše 20 kilometrov štvorcových, čo je na snímke viac než dvesto tisíc bodov.
1. Kde sa voda končí
Voda takmer nič nevracia v blízkom infračervenom svetle, ktoré ľudské oko nevidí, no družica áno. Na snímke je preto tmavá a od brehu sa odlíši oveľa ostrejšie než na bežnej fotke. Portál z toho pre každý bod určí kategóriu: voda, súš, ľad alebo oblak s tieňom.
Výsledkom je obrys hladiny presný na desať metrov. Pre rybára je to najjednoduchšia informácia z celej zostavy: vidíte, kde voda naozaj siaha, a nie len to, kde ju kedysi nakreslila mapa.
2. Koľko vody chýba
Hladina priehrad kolíše a z brehu sa to nie vždy dá odhadnúť. Z družicového obrysu sa to dá spočítať. Začiatkom novembra 2026 napočítala družica v Liptovskej Mare 1 624 hektárov vody, pričom pri plnej hladine má nádrž 2 063 hektárov. Model portálu z toho odhadol, že hladina je približne o 7,4 metra pod plnou.
Tlačidlo „Podľa družice“ v 3D modeli robí presne toto: prispôsobí hladinu modelu obrysu z najnovších snímok a podľa toho prepočíta, ktoré časti dna sú zaplavené a ktoré suché.
3. Aká je voda zakalená
Zakalenie mení farbu vody a družica farby meria. Portál z nich počíta zákal v jednotkách FNU, čo je bežná miera zákalu. Liptovská Mara vyšla pri kontrole na približne tri FNU, vodná nádrž Tesáre mala začiatkom novembra 4,4. Samotné číslo má cenu hlavne v porovnaní: s inou nádržou alebo s tou istou vodou spred týždňa.
4. Či sa voda zelenie
Druhý ukazovateľ sa volá NDCI a je pomocným číslom pre chlorofyl, teda zelené farbivo rias. Čím je vyššie, tým viac rias sa vo vode pravdepodobne nachádza. Liptovská Mara mala pri kontrole približne −0,27, Tesáre začiatkom novembra 0,15. Nie je to laboratórny rozbor, ale na rýchle porovnanie dvoch nádrží to stačí.
5. Ako vidieť aj popod mraky
Na Slovensku nie je núdza o zamračené dni a družica cez oblaky nevidí. Portál preto nepoužije jednu fotku, ale až šesť z posledných šesťdesiatich dní. Pri Liptovskej Mare preletela družica za ten čas 24-krát a do výsledku sa dostali snímky od 5. októbra do 9. novembra.
Novšie snímky majú väčšiu váhu a najnovšia použiteľná je v zbierke vždy. Z viacerých záberov sa pre každý bod berie jeden z tých tmavších, lebo oblak je biely a voda tmavá, takže sa oblaky aj tenký opar odfiltrujú. Výsledkom je jeden čistý obraz nádrže, ktorý nie je ani na jednej fotke zvlášť.
6. Aj dno, ktoré nevidno
Družica vidí len povrch, dno jej ostáva ukryté. Portál ho preto skladá z iného zdroja: pri Liptovskej Mare z historických máp spred zatopenia, ktoré dali 179 výškových bodov. Pod hladinou ležia miesta po desiatich zaniknutých obciach. Na takto zostavené dno sa položí hladina podľa družice a výsledok si môžete otočiť v 3D modeli Liptovskej Mary. Prepínate v ňom vrstvy Družica, Zákal a Chlorofyl, takže si môžete vedľa seba pozrieť, ako vyzerá dno a ako voda nad ním.
Čo z toho máte vy
Pred cestou k vode sa dá pozrieť nielen na predpoveď počasia, ale aj na samotnú vodu: či jej je dosť, či nie je kalná a či sa nezelenie. Tieto údaje nájdete pri nádržiach a tokoch na portáli Rybarstvo.sk, v sekcii Z vesmíru.
Je to však pomôcka, nie meradlo. Družica vidí povrch, nie hĺbky, a tenký opar jej občas unikne. Dno a prúdenie v modeli sú výpočet, nie meranie, takže na naplánovanie výpravy to stačí, no na plavbu či potápanie sa ním riadiť nemožno. Snímky z programu Copernicus sú pritom dostupné každému. Portál z nich len urobí obraz, ktorý si pozriete ešte doma.
